(21.časť) Postavenie sa svôjmu koncu

13. července 2013 v 17:58 | rainorchid |  DEMON IN ME
Sonya sa vybrala do Luciusovej komnaty. Cestou prechádzala veľkou sálou, kde sa zišli všetci upíri z hradu. Vyzerali znepokojene, a keď uvideli Sonyu mnohí spozorneli. Mala už ne sebe znovu svoje dlhé čierne šaty a Queninu krv na nej nebolo vidno, ale cítili na nej niečo zvlášne.

Keď vošla k Luciusovi, uvidela ho stáť u okna s čašou krvi v ruke. Videla jeho zvýraznenú cievu na krku, a ako v nej prúdi otrávená krv. Kráľ bol oslabený, ale nenechal to na sebe poznať.
"Ako to šlo?" spýtal sa hneď, keď zatvorila dvere.
"Až neuveriteľne ľahko," odvetila, akoby len tak mimochodom a podišla k nemu.
"Takže to bude fungovať?" uisťoval sa kráľ.
"Angela si myslí, že vyhrala, to bude znamenať jej koniec," odvetila rozhode plná hnevu.
"Kebyže ma neuhryzie, nemali by sme problém," odsekol naštvane Lucius a odpil si z čaše. Sonya mu ju na to rázne vytrhla z ruky a položila na rám okna.
"A koho je to chyba?!" ziapla naňho. "Ty si si myslel, že aj na ňu platí ten tvôj ŠARM! Spôsobil si si to sám! Kľudne si sa mohol aj brániť! Ale ty NIEEE! A k tomu... uvažoval si vôbec?! Veď som jej pred očami roztrhala brata, alebo milenca, či čo jej to bol!"

Lucius na ňu len pozrel krvou podliatymi očami a uvidel slzy, ktoré sa jej leskli v očiach. Chcel ju pohladiť po tvári, ale ona mu odbila ruku a ustúpila o krok.
"Myslíš si, že mi to týmto uľachčuješ?!" skríkla znovu. Lucius chcel k nej pristúpiť ale zastavila ho.
"Ostaň kde si, nech to máme za sebou!" na to zvesila z krku Amulet Smrti, ktorý jej Ren vrátil a vystrčila kuku pred Luciusa. Ten sa len usmial a pokrútil hlavou, na čo Sonya spustila ruku a vrhla sa mu nežne na pery.
Dovolila mu aby si ju posledný krát pevne privinul k telu a položila mu pritom amulet k hrudi. Ten z neho pomaly začal vysávať život, kým sa jeho telo nezmenilo v prach.
Sonye začali tiecť po líciach horké slzy, keď si uvedomila trpkosť ich posledného bozku. Podlomili sa jej nohy a rozvýrila tak prach, ktorý ostal z Luciusa...

°*°

Angela sa nervózne prechádzala neďaleko šamanovho stanu v tábore vlkolakov. Mala cez hlavu prehodenú kapucňu a nedokázala sa odhodlať vojsť do stanu. Cítila, že niečo nevyšlo, akoby Sonyin duch nabral silu a jej telo z toho priam horelo.
"...nie! Nezaútočil na nás! Zavolaj Darrella!" začula zrazu od hlavnej brány a okamžite k nej podišla.
"Čo sa deje?" spýtala sa stáže hore na pevnosti, ktorá nespúšťala oči z cesty.
"Dole je nejaký upír," viac ani nestihol povedať, už sa jej podarilo vyšplhať vedla neho.
Keď pozrela dole, pred bránu uvidela Salema. Telom jej prešla zvlášna radosť a zároveň sa jej zmocnila hrôza, vedela, že prišiel za ňou a od neho dostene odpovede na svoje otázky, ktoré sa bála položiť šamanovi.
"Otvor mi bránu," zavelila vlkolakovi, ale ten sa ani nepohol. Obrzerel sa dozadu, či už vidí svojho kráľa, aby vedel, čo má urobiť, ale ten nikde. "Pusť ma von, alebo ti spravím omnhoho horšie veci ako dokáže Darrell."
To ho veľmi rýchlo presvečilo a zoskočiac z pevnosti urobil ako mu kázala. Otvoril Angele bránu, ale len natoľko aby vedela prekĺznuť von, potom ihneď zatvoril.

Angela podišla k Salemovi, zdal sa byť nervózny. Vtom si kľakol pred ňou na koleno, čo dievčinu prekvapilo.
"Mám odkaz od mojej kráľovnej," a sklonil hlavu k zemi. "Videla som budúcnosť, do ktorej si ma chcela zahnať, ale zabudla si, že do budúcnosti nevstupujeme, ale že si ju vytvárame. Môj nepriateľ dal za mna svoju krv, už ma len tak nezastavíš, chráni ma staroveká kliadba ako iste vieš. Preto som ochotná sa s tebou stretnúť zosči-voči a poskytnúť nám OBOM riešenie, ktoré nám prinesie späť tých, čo sme stratili. Ak chceš naspäť dušu svojho milého, stretneme sa pri zrúcaninách starej veže za kostolom v Lisone pred polnocou."
Salem sa na to postavil, znovu sa jej poklonil a staril sa v lese.

Brána pevnosti sa vtedy otvorila a vybehol Darrell aj s nejakými vlkolakmi.
"Kde je ten zmrd?!" hľadal Salema očami, ale nikde ho nevidel. Angela sa na to otočila, prešla vedla neho, nevšímajúc si jeho zúrivý výraz.
Tentokrát zamierila priamo k šamanovi a nezastavovala sa, ani keď k nej pribehol Darrell a chrlil na ňu otázky: "Kto to bol? Čo chcel? Poslala ho Sonya? Ešte žije?"

Keď ale vtrhla do stanu šamana, zastavil, akoby ho nejaká sila vonku stopla a on v tom momente zabudol aj to, čo práve robil.
"Použila kliadbu, ktorá jej duši dá večný život," povedala Angela hneď, keď sa ocitla pred šamanom.
"Rozumiem," odvetil zarazene, "ale ako? Tá kliadba vyžaduje, aby jej nepriateľ za ňu zaplatil dobrovoľne svojím životom."
"Len Quenia mohla byť taká hlúpa a nechala sa oklamať. Ona mala byť práve tá, ktorá oznámi Torovi Luciusovu smrť a mala sa stať kráľovnou po jeho boku. Lenže, ak zabila práve ju, tak sa budúcnosť zmenila. Dostala silu nesmrtelnej duše a takto ju Tor len tak nemôže zhodiť z trónu. Kráľovské rodiny sa nepostavia proti nej, ich hnev voči nej nie je taký silný, aby obetovali seba."
"Čo ešte povedal posol?" spýtal sa so záujmom šaman.
"Že má pre mňa návrh a môže mi vrátiť Alecovu dušu."
"Je to pasca, nemôžeš jej veriť," mávol rukou starec.
"Hovorila, že obe získame späť, čo chceme," pokračovala Angela.
"Jej slová sú ako jed, zmocnia sa ťa a nakoniec zabijú. Nemôžem ti dovoliť, aby si urobila chybu, musíš ostať tu."
"Čo ma tu chceš držať?!" vyvalila naňho oči.
"Ak to bude nutné... stráže!" a na to sa do stanu dostavili dvaja mohutní vlkolaci.
"Odvete ju do jej izby a dajte pozor, aby sa odtiaľ nedostala... pre VLASTNÉ dobro..."

V tom ale vzbĺkol vchod do stanu a vlkolaci uskočili bokom. V Angeliných očiach horeli plamene zlosti a požiar za jej chrbtom sa zväčšil.
"Dosť blbých rečí, mám pokrk týchto hier! Každý z vás chce len moc a nezáleží na tom, ako ju získa! Tak teraz, ju mám ja a pôjdem si pre Alecovu dušu, a keď ma nepustíš... zničím celú túto dedinu bez ľútosti."
Šaman, ale neustúpil, zrazu sa v stane objavili duchovia, ktorých svojou mocou povolal a tí zútočili na Angelu. Lenže nemali šancu sa k nej dostať. Zem pri jej nohách vzbĺkla a vytvorila okolo nej ohnivý štít, ktorý spálil všetko, čo jej prišlo do cesty.

Spravila pár rýchlych krokov k šamanovi a prerazila mu rukou hrudník, vytrhnúc srdce. V tom momente sa kúzlo, ktoré chránilo pevnosť vlkolakov, rozbilo na kusy a z vonku sa ozval vojnový pokrik. Boli to upíri, čakali na tento moment skrytí v hĺbke lesa. Angela si uvedomila, že spravila presne to, čo chcela Sonya a s hrôzou pustila šamanovo srdce na zem pri tom zistení. Jeho telo padlo na prašnú zem a na ňu zaútočili stráže v stane, jednoduchými pohybmi rúk im jej čary zlomili väzy a ona vybehla zo stanu.

Upíri sa dostali už za brány pevnosti a na dvore teraz prebiehal boj. Krvilačné beštie, upíri a vlkolaci, sa pustili do seba ako besné psy v premenených formách. Angela naprv chcela pomôcť vlkolakom, ale pri pohľade na tie neľudské tvory sa otočila a vypochodovala z dediny. Cestou zabila nejakých upírov, čo sa jej postavili do cesty, ale nakoniec len ľahostajne odišla od tých, čo ju prichílili vo svojom domove.

°*°

Sonya sa chystala na rituál pri zrúcaninách starej veže za kostolom v Lisone, keď ju oslovil Salem.
"Je tu, pani moja," Sonya sa na to otočila a uvidela ako sa z tmy vedla Salema vynorila Angela zahalená v dlhom hnedom plášti.
"Ale čo, si tu nejak skoro," usmiala sa na ňu víťazne. "Darrell asi nebol veľmi šťasný, že si sa rozhodla za mnou prísť."
"Mal iné STAROSTI, keď som odchádzala," odsekla mysliac na útok upírov.
"Ou, takže o tom chudáčik ani nevie, že si ho bola do chrbta," hovorila posmešne Sonya.
"Prestaň sa so mnou zahrávať a povedz mi, o čo ide, lebo sa otočím a budeš mať po zábave," precedila skrz zuby naštvane.
"Len sa upokoj, už mi nevieš ublížiť, a len ty by si stratila, čo tak veľmi miluješ... toho tvojho ALECA."
Keď vyslovila jeho meno, z tieňov za zrúcaninami sa vynoril Amag a vláčil za sebou nevládneho ducha znivočeného mladíka.

Na Angelinej tvári sa objavila hrôza a ihneď k nemu pribehla.
"Čo si mu spravila?"
"Nič, je mŕtvy, čo si čakala, ako bude vyzerať? Amag mi ho vytiahol z podsvetia, nečuduj sa, že vyzerá tak úboho - aj predtým tak vyzeral. To, že je vo svete živých, bez tela, mu ale veľmi neprospieva..."
"Pusť ho na slobodu!" obrátila sa na ňu dožadujúca Angela a bola pripravená bojovať.
"Môžem ho kľudne pustiť, ale to asi nebude, ako by si si predstavovala. Ak ho totiž len tak nechám, tak začne pútať pozornosť... Jeho duch môže absorbovať silu z okolia a privábi na seba pozornosť nielen démonov, ale aj Smrti. Čo ale ja ponúkam, je nový život pre Aleca."
"Vieš ho vzkriesiť?"
"Viem, ale to by skončil asi ako Hrbáč Irisad, znetvorený… Môžem ale Aleca poslať späť do tvojho sveta, kde získa nový život."
"Máš na mysli nejaké obsadzovanie tela, ako si to spravila MNE?!" vybafla na ňu rozčúlene Angela.
"Nie, znovu by sa narodil. PRIRODZENÝM spôsobom by obsadil telo novorodenca. Začal by NOVÝ ŽIVOT, vo svete, kam patrí - bez spomienok."

Angela na to zmĺkla a akosi sa jej uľavilo. Síce Alec nedostane späť svoj pôvodný život, ale nemuselo by sa to celé pre neho ešte skončiť - dostal by druhú šancu! Nepamätal by sa na nič z tých hrôz čo tu prežil, ako ho Sonya týrala... nepamätal by sa ani na ňu, ale to bolo vedľajšie, ona už aj tak uzatvorila s Michaelom dohodu, že zomrie.
"A čo za to chceš ty?" zdvihla na Sonyu zaujatý pohľad.
"Teba, teda moje telo, ale ty k nemu už tak nejak paríš, lebo si sa spolčila s ARCHANIELMI," povedala akoby vyslovila nadávku.
"A načo ti je?"
"Nemusíš všetko vedieť. Stačí, keď obe dostaneme čo chceme," odbila ju Sonya.
"Nebudem s tebou uzatvárať dohody, keď neviem, čo z toho máš ty... a radšej mi povedz pravdu, lebo môžem kľudne odísť."
"A to by si nechala svojho drahého ZASE v mojich rukách? Pochybujem." Sonya na chvíľu zmĺkla, ale potom pokračovala. "Tak ja ti to povkem, aj tak ma už nevieš zastaviť," mávla rukou. "Chcem späť svoje telo, aby som s ním mohla vykúpiť Luciusovu dušu."

Angela sa na ňu len nechápavo pozrela, a tak Sonya vzdychla a vysvetlila jej to. "Luciusa spravil upírom Satan. Lucius bol totiž predtým len obyčajný človek túžiaci po moci a tak uzatvoril s pánom podsvetia dohodu, kvôli ktorej mu ostalo mladé nemeniace sa telo a nadľudská sila. Lucius mu mal na oplátku dať svoju dušu po smrti. Satan totiž chcel silu, ktorú dokázal ako kráľ upírov vypestovať za roky svojho života. Ale ak pánovi podsvetia dám moje telo, ktoré dokáže prijímať silu iných, môžem Luciusa vykúpiť."
"A prečo by si sa vzdávala svojej moci?" neverila jej Angela.
"Pre to isté, prečo sa ty vzdáš života... Keď Luciusovu dušu vykúpim, pošlem aj jeho do toho tvojho sveta a ja pôjdem za ním.
Kým mám svoju moc, budú ma tvory tohto sveta prenasledovať, ale ak sa jej vzdám, získam nielen Luciusa, ale aj novú šancu na život."

Angela sa na to začala zúfalo smiať.
"Takže JA mám zomrieť, prísť o všetko čo som milovala a ty si odídeš začať NOVÝ ŽIVOT?! Kde je na tomto spravodlivosť?!" V očiach sa jej objavili slzy a cítila ako jej to trhá srdce - bol koniec.
"Myslela som si, že už si sa naučila, že spravodlivosť neexistuje. Určite nie v tomto svete..."
"Po tom všetko čo si spravila... koľko ŽIVOTOV si zničila… ty budeš žiť šťastne s osobou, ktorú miluješ?" neverila Angela.
"Ty žiješ ešte stále v rozprávkach, kde dobro zvíťazí nad zlom - aké dojemné," zatiahla Sonya. "Takže? Dohodli sme sa?! Ty mi dáš späť moje telo a ja dám Alecovi život," usmiala sa na ňu Sonya a to bol ten najhorší moment v Angelinom živote.
Videla totiž svoje telo, svoju tvár, ako sa na ňu hľadí a teší sa z toho, že ju zničila. Angela si vtedy ale uvedomila, že ona bola na vine, že prehrala. Áno Sonya jej obsadila telo... ale to ONA sa démonke nedokázala ubrániť. Bola príliš slabá a namiesto toho, aby bojovala, len obviňovala Sonyu, ktorá si šla za svojim.
"Dobre," odvetila rezignovane Angela, už nemala silu bojovať. Rozhodla sa radšej prijať pravdu a postaviť svojmu koncu.

Sonya pristúpila k znaku nakreslenému na stene zrúcaniny veže a položila naň svoju ruku. Znaky sa rozsvietili a dala znamenie Angele, nech k nej pristúpi bližšie.
V tom z tmy vystúpil Ren, ktorý si utrel zakrvené ruky do nohavíc. Angela si až vtedy všimla, že u jeho nohy leží mužské telo.
"To je strážny anjel. Musíme sa predsa nejak dostať do tvojho sveta," vysvetlila jej Sonya nezaujato. "Máš Amulet?" obrátila sa k Renovi, ktorý prikývol udrúc na svoje vrecno nohavíc. "Tak priprav toho chlapca, toto musí ísť rýchlo, aby si to neodniesol ďalší z tvojich bratov," usmiala sa Rena, narážajúc na strážneho anjela.

Zrazu znaky na veži prestali žiariť a zem sa pod ich nohami zatriasla, krajinu rozozvučal hrôzostrašný rev - akoby sa zobudila nejaká obluda.
Okrem Sonye každého zavalil desivý pocit, jej naopak zažiarili oči. Zem sa na to v jednom bode roztvorila a v škáre uvideli plamene pekla. Medzera sa pomaly rozširovala a akoby vedela presne kam má ísť - smerovala priamo k Sonye s Angelou.
Sonya vtedy chytila Angelu za ruku, a keď plamene došli až k nim ich telá zaliala pálčivá bolesť. Ich bolestivý krik rozozvučal Salemov kostol a ľudia z Lisoi vedeli, že takto sa rodí zlo.
Ren videl obrysy dvoch tiel v plameňoch, už nepočul ich vreskot, len udivene sledoval ako telá padli k sebe a vzplanuli v jedno.

Plamene pomaly ustúpili a Ren vtedy vytiahol svoj meč. Nezaváhal pred tým ako odsekol hlavu strážnemu anjelovi pri jeho nohách, až keď sa jeho hlava dotkla zeme, čím otvoril portál do druhého sveta, nechal aby jeho myšlienky zaplavili výčitky.
Ren následne strčil Alecovho nevládneho ducha cez portál a vytiahol z vrecka Amulet Smrti, z ktorého vypustil Luciusovu dušu priamo do portálu. Alec i Lucius boli teda na druhej strane.
Padlý archanjel potom pozrel smerom k zrúcaninám a uvidel ako sa z prachu zdvihlo to najmocnejšie stvorenie, ktoré poznal. Sonyin duch priam dýchal pravekou mocou nesmrteľnosti a len zľahka nakráčal do portálu, ktorý sa za ňou ihneď zatvoril.

Ren tam ostal stáť a čakal. Uvedomoval si, čo spravil a vedel, že za to bude pykať. Archanjeli s ním za toto skoncujú. Doprial totiž Sonye jej šťastný koniec, po tom všetkom čo urobila.
Ale Ren veril, že urobil správnu vec. Zistil si totiž všetko o Sonynej minulosti a teraz už vedel, že to jeho otec - Michael - ju opustil, keď ho najviac potrebovala. Preto, lebo nad ňou nedržal stráž, dovolil aby sa jej život pobral k temnote a Ren chcel odčiniť otcovu chybu. Takto Sonyna duša nájde pokoj a skončia všetky nezmyselné boje, aj keď nebude potrestaná.

No nie každý bude súhlasiť s jeho rozhodnutím. Nielenže pustil na slobodu najnebezpečnejšieho démona, zabil svojho brata ale dovolil Sonye dať svoje telo diablovi. Ren si bol istý, že za toto kruto zaplatí, pretože archanjeli sa rýchlo dozvedia pravdu od Angelinej duše, ktorá pôjde do neba.

Renovi sa to zdalo ako večnosť, kým sa pred ním objavil jeho otec so sprievodom archanjelov. Na Michaelovej tvári sa zračil hnev, ale namiesto toho, aby sa k synovmu činu vyjadril, tak len vyslovil Renov rozsudok.
"Staneš sa Angeliným učiteľom, prešla testom archanjela, a teraz sa stane jedným z nás. Spolu sa potom budete snažiť napraviť vašu chybu."
"Radšej ma zabi, nemôžem sa jej pozerať každý deň do očí. Nie po tom, čo som jej spravil," žadonil Ren.
"Ona si na nič z toho nebude pamätať, bude to súčasťou tvojho trestu. Len ty budeš vedieť, čo si jej urobil..."



°*°KONIEC°*°
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.