(20.časť) Narušenie osudu

28. června 2013 v 22:18 | rainorchid |  DEMON IN ME
+15!!

Sonya sa opierala o studený kraj studne s modoru vodou, keď do miestnosti vošla Quenia. Mala na tvári opovrhujúci výraz, ktorým teraz právom hľadela na svoju kráľovnú.
"Prečo si ma volala?" odfkla, akoby mala niečo lepšie na práci.
"Potrebujem tvoju pomoc," povedala potichu žena oproti nej, na čo Quenine obočie vyletelo od prekvapenia.
"Ale čo? Prečo, by som ti mala pomôcť?" odsekla posmešne.
"Spravím z teba kráľovnú, zoberieš moje miesto," povedala Sonya smrtelne vážnym tónom.
Quenia v tom zabudla dýchať.
"Lucius umiera a ja nemám dostatočnú silu ubrániť sa všetkým, čo ma chcú zabiť - nie v tomto tele," pokračovala Sonya.
"Ty ma chceš za kráľovnú? Považuješ ma za úplneho blbca?! A čo ten tvoj pätolízač Salem? Alebo väštica?!"
"Keď Lucius umrie, jeho smluva s väšticou, čo ju drží mimo podsvetia sa zruší. No a Salema by Tor bezmilosrdne roztrhal. Tebe však bude stačiť roztiahnuť nohy."

Queniu v tom prešla hrozná zlosť, ale nič jej na to neodsekla, až príliž ju lákala Sonyna ponuka.
"Takže Tor, by bol kráľom?" opýtala sa po chvíli so záujmom.
"Veštica predpovedala, že dva dni po Luciusovej smrti sa Tor objaví a bude žiadať jeho miesto po mojom boku. Lenže v momente, keď ho odmietnem, odsúdim naše kráľovstvo na smrť. Tí čo sa k nemu nepridajú, sa stanú pokrmom jeho beštií.
Ako pán tábora Eresia má moc a ostatní vládcovia ho medzi seba nakoniec prímu. No a potom, čo ma umuči k smrti, ma akurát vydá mojim nepriateľom."
"A prečo JA? Prečo radšej neprímeš miesto po jeho boku?"
"Tor je slyzký HAD, ktorý mi zabil brata! A odkedy som na hrade ho túžim ZABIŤ vlasnými rukami! Nikdy by som mu nedovolila sa ma znovu dotknúť, či mu dať potešenie, že ma dostal späť!" Toľko zlosti sa už v Sonyných očiach dávno nezračilo, ale upokojila sa a pokračovala: "O teba už predtým prejavoval záujem, a budem potrebovať, aby si mi po jeho boku pomáhala."

V miestnosti v tom zavládlo ticho, len na Queninej tvári sa objavil po chvíli úsmev.
"Tak teda dobre, pripravím obrad," ale na to ju Sonya zastavila.
"Nikam nechoď, obrad prevedieme tu. Ja ti len predám svoju moc, nemusia na to prebehnúť obety - to sa robí, len keď na mieste královny nikto nie je. Aj pri pokrvnom dedení trónu sa to vynecháva," dodala nakoniec, lebo videla, ako Quenia zneistela. Ale jej slová ju nakoniec presvečili.
"Tak, čo mám robiť?"
"Zatiaľ tam zostaň stáť, hneď ti poviem."

Sonya na to zobrala už otvorenú knihu kúziel. Queniu to znervóznilo, odkiaľ vedela, že bude súhlasiť s jej návrhom? Jasné, že to bolo lákavé, ale predsa oni dve boli skokyne a niečo sa jej na tomto celom nezdalo. Queninou najväčšou smolou bolo ale to, že namiesto toho aby v Sonynej neprítomnosti sedela nad vešticiními knihami, tak behala za Luciusom. Práve preto teraz nevedela aké temné kúzlo Sonya robí.

Modrá voda v studni zrazu začala jasne žiariť a všetko nakolo upadlo do temnoty. Miesnosťou sa začali ozívať hlasy, decký plač, ženský krik, vlčie vytie, šialený smiech... a voda na to nabrala blatovú farbu. Sonya položila knihu bokom a vyzliekla si čierne priehľadné šaty.
"Čo to robíš?" pozrela na ňu zdesene Quenia. "Chceš mi nahovoriť, že toto sa robí pri odovzdávaní trónu?"
"Chceš mi povedať, že si naozaj všetok svoj čas trávila v Luciusovej posteli, keď som tu nebola? Ako si ma sakra chcela nahradiť, keď ani to nevieš, akými čarami by sa ti to mohlo podariť?!"
Sonya ju natoľko vyprovokovala, že jej ani nemusela povedať, aby si vyzliekla šaty a celá naštvaná to urobila. Sonya sa na jej výraze dobre bavila, ale nedala to najavo.

Keď vliezla do studne, Quenia urobila to isté - tváriac sa, že vie presne čo robí. Voda im siahala len po kolená, napriek tomu, že studňa vizerala omnoho hlbšia.

Sonya sa v tom priklonila ku Queni a pritiahla si ju na svoje pery. Vtom zablislo prenikavé svetlo a svet okolo nich sa začal točiť a meniť.
Najprv boli na kraji útesu, kde sa schyľovalo k búrke... potom v stede poľa, kde fúkal strašliví vietor a mrazil ich nahé telá... svet sa takto menil a krútil, kým ich pery boli spojené.
Quenia sa v tom privinula k Sonynmu telu a cítila, ako sa jej prsia dotkli tých jej. Iba na moment privrela oči a sústredila sa na Sonyne vlhké pery, keď začula znovu ten strašný smiech a otvorila prestrašene oči.

Za Sonyou uvidela plamene pekla a zavalila ju horúčava.
"Teraz mi musíš dať dobrovoľne svoju krv, otvor si žilu na ruke nechtom a nakvapkaj trochu do vody."
Quenia ju bez veľkého rozmýšľania poslúchla - predsa aj ženích s nevestou si na svadbe pijú navzájom krv.
Lenže akonáhle jej krv kvapla do vody, začala cítiť slabosť v nohách a bahno pod jej nohami sa začalo meniť na krv... na JEJ krv. Voda jej začala rozožierať nohy a roztápala sa ako vosková figurína. Dalo sa vidieť, ako sa jej mäso pomaly oddeluje od svalov a vytekajú jej oči. V bolestiach kričala a Sonya na ňu len s úsmevom hľadela.

Kým ešte bola Quenia nažive, načiahla ruku k žene oproti, akoby ju prosila o záchranu, ale Sonya jej len zlomila zápästie. Na Sonynej ruke zostala nalepená Quenina koža, ale nejak sa s tým nezaoberala, len ďalej hľadela, ako sa pred ňou stráca v kaluži vlstnej krvi.
Keď ustál krik a Quenine telo pohltila studňa, Sonya sa zase ocitla v miestnosti veštici.

Kráľovná si pomaly sadla do teplej krvi, akoby si len šla sadnúť do horúceho kúpeľa a ponorila sa pod hladinu. Vodou prešiel elektrický prúd a ona sa vynorila lapajúc po dychu.
"Škoda toho konca. Už sa do toho začala vžívať a to by som si naozaj rád pozrel," ozval sa hlas od dverí.
Sonya sa vydvihla z kvi a vystúpila zo studne. Postava k nej podišla a ovinula okolo nej látku, čo mala v ruke.
"Čo ťa to vzrušilo?" odsekla mu s úsmevom.
Muž len prehltol a pozrel bokom. "Takže? Čo toto znamená?" spýtal sa akoby predtým nič nepovedal.
"Narušíme chod osudu. Teraz už Quenia nepobeží za Torom a neoznámi mu kráľovu smrť. A bez neho sa to nedozvedia ani kráľovské rodiny. Tým totiž len pochybné reči obyvateľov nebudú stačiť a nerozpútajú vojnu bez nástupcu na tento trón.A kto by ním mal byť? Ak by sa mali medzi sebou rozhodnúť, viedlo by to len k ďalšiemu krviprelievaniu."
"Takže zostali vlkolaci a archanieli."
"O vlkolakov sa postará Salem a o archanielov ty REN."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Gunslinger Gunslinger | E-mail | Web | 15. července 2013 v 18:57 | Reagovat

<<<Spoiler>>> Kapitola ktorá funguje sama o sebe ako poviedka... naozaj nemusím vedieť čo sa stane ani čo sa stalo dve ženy si nahé vlezú do plytkej studne pričom sa obtierajú jedna o druhú a potom sa jedna rostopí... Ako krátkometrážna snímka by to fungovalo nenormálne, živo si ten obraz viem predstaviť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.