(19.časť) Umrieš ako jej brat

24. června 2013 v 14:02 | rainorchid |  DEMON IN ME
Pomaly sa preberal. Svet pred očami mal zahmlený, keď sa mu vybavilo čo sa stalo. Pamätal si ako skočil pred Rena, aby ho kráľ upírov neroztrhal na kusy ale ten ZRADCA do Amuletu Smrti uväznil Angelu!
Vtedy si až uvedomil, že vysí na strieborných reťaziach v tmavom žalári. Cítil ako mu striebro saje silu z rúk a hocijako sa snažil vyslobodiť, nešlo to.
Zrazu začul buchnutie ťažkých dverí a kroky. Neďaleko neho zastavila postava, ale až keď pristúpila k cele uvidel Angelu.
"Alec, si v poriadku?" srdce mu na moment poskočilo, ale zrazu si uvedomil, že z postavy, ktorá pred ním stojí, sála zlo a v očiach má výsmech... bola to tá ZMIJA, ktorá mu zničila život!
V tom sa žena pred ním rozosmiala. "Ó mal si vidieť svoj výraz, ako ti v očiach zažiarila nádej... Ale chlapče uvedom si, tvoja Angela je mŕtva. Mala by som ti urobiť službu a poslať ťa za tou sväticou čo najrýchlešie, ale to by nebola zábava... Chcem sa vyžívať v tvojich pohľadoch, keď ťa budem osobne mučiť," na to mávla rukou a cela sa s vŕzgotom otvorila. "Pamätáš sa, že som ti hovorila, aby si sa staral o seba a zmizol? Mohol si sa vrátiť do svojho pochabého života a byť šťastný... No minimálne si mohol ostať nažive," a znovu sa choro rozosmiala. "Mal si ma poslúchnuť. Pozri kam si dostal svoju LÁSKU... zahnal si ju priamo do rúk SMRTI."
"Tak to nie je!"
"Naozaj a koho vina to je? Kto veril Renovi ak nie ty?" a vytiahla spoza pása striebornú dýku. "Si najivný chlapec," usmiala sa mu do tváre a prešla mu nožom po nahej hrudi. "Ale už to dlho nepotrvá... len kým ma to neprestane baviť!" a rezla ho.

Pre Aleca začalo jeho utrpenie, ale hociajako ho mučila, fyzická bolesť nemala na to, čo cítil vo svojom vnútri. On si totiž myslel, že Angela naozaj umrela a jediná vec, po ktorej túžil, bolo vyrvať Sonye srdce z hrude. Aj keď teraz mala Angeline telo, už mu to nič neznamenalo...

Týrala ho dobrých pár hodín, ale dala si pozor aby neumrel. Celý bol od krvi, všade samé rany, akoby ho napadlo nejaké zviera. Ledva dýchal, keď ho odopla zo strieborných pút, ale potrebovala, aby sa uzdravil, nech sa na ňom môže znovu vybúriť.
Keď odišla, Alec ostal nehybne ležať na studenej podlahe a telo sa mu zdanlivo nevedelo vzpamätať z toho v akom zlom stave bol, lebo jeho rany sa nezačali hojiť. Prestal vnímať čas, ale snažil sa ostať pri vedomí... Bál sa, že keď si privrie oči, už si ich neotvorí a nebude sa môcť pomstiť. Svet sa mu točil a jediné, čo pri bolesti ešte zaregistoval bola akási postava, ktorá sa obajvila pri jeho cele.


°*°


Stála pri okne izby, do ktorej ju zaviedla Elen. Jej oči hľadeli von oknom na tábor vlkolakov, ale mysľou bola inde. Spomínala na svoj život, na to, ako si robila ťažkú hlavu z písomiek a jej najväčším problémom bol profesor z dejepisu. Teraz bola v úplne inom svete, kde sa chystala na svoju smrť, aby mohla zničiť démona, ktorý jej zobral pokojný život. V hlave sa jej premietali Sonyne krvavé spomienky, a keď sa pozrela do odrazu okna, videla len neľudskú tvár mŕtveho tela...

Jediné čo ju držalo pri živote, bola myšlienka na Aleca. Myslela na to, že ho musím zachrániť. Nemohla dopustiť aby umrel kvôli nej. Spomenula si na časy, keď boli spolu, hrali sa videohry v jeho izbe, alebo ako jej robil palačinky, keď bola chorá. Staral sa o ňu i po tom, čo si povedali, že kvôli rodičom nemôžu zostať spolu... Vždy tam bol pre ňu a ona ho nemienila nechať napospas Sonye.

Skoro celý deň čakala na správu od Rena, ale ten sa neobjavil, mala z toho zlý pocit... V podvečer si pri hlavnej bráne všimla rozruch. Videla ako tam pribehol Darrell a začal sa rozprávať s nejakou ženou. Vlkolaci neďaleko nich vyzerali nervózni - ihneď sa teda vybrala dole k bráne.
"Čo sa stalo?"
Darrell na ňu naštavne pozrel a ťahal ju k šamanovmu stanu.
"Zlé správy?" pozrel na nich vážne šaman a Darrell len nervózne prikývol.
"Hovorila, že Lucius dal odviezť z dediny 13 mladých dievčat, ak to znamená to, čo pred pädesiatimi rokmi, tak máme problém."
"Obety démonom podsvetia," vydýchla v tom Angela zdesene. Jej srdce sa rozbúšilo a myseľ zahalila temnota. Sonya sa totiž mala znovu stať Luciusovou kráľovnou, preto bol ten rozruch!
Darrell si prešiel rukou po hlave a zúfalo na ňu pozrel. "Nemal nás náhodou ten archanjel informovať o tomto skôr?!" vyletel na ňu, ale Angela mlčala. Tak sa zdalo, že Darrell mal predsa len pravdu a Ren ostal zradcom, no nebolo čas to riešiť.
"Svadba sa začne hneď po zotmení, musíme sa čo naskôr dosať do hradu. Pôjdeme labyrintom, ktorý vedie z kostola. Nepotrebujeme veľa mužov, v aréne okrem kráľa a kráľovnej nebude nikto. "
"Nestihneme to. Alec bude už mŕtvy kým tam dorazíme," odsekol jej tvrdo vlkolak, "svojich tam zbytočne posielať nebudem!"
"Ako myslíš. Ale JA nedovolím aby ho tá mrcha zabila! Len preto som súhlasila s tým, že vstúpim do tochto tela, aby som mohla zachrániť Aleca... všetko ostatné až potom!" a na to vybehla zo stanu mieriac si to priamo k hlavnej bráne.

Prikázala stáži, aby ju pustili von a oni bez rozmýšlania tentokrát poslúchli. Angela sa pomocou svojich schopností dostala do mesta pomerne rýchlo, ale tma ju predbehla.
V meste si nasadila kapucňu aby zbytočne nebudila pozornosť ľudí a namierila si to do Salemovho kostola. Vbehla ihneď do spovednej kabíky, kde otvorila v nich skryté dvere... Vtedy sa vchodové dvere kostola rozleteli a Angela opatrne vykukla. Vonku uvidela Darrella, prekvapene vystúpila z kabínky a bez toho, aby sa ho musela pýtať, odpovedal.
"Bola by toho chlapca škoda a jednoznačne si nechem nechať ujsť Sonyn výraz, keď ťa uvidí," odvetil s úškrnom a Angele sa tá myšlienka tiež zapáčila. Tak sa teda ona, Darrell a ešte štyria jeho vlkolaci vybrali do labyrintu, ktorý viedol do hradu.

Angela viedla vlkolakov cez bludisko s istotou a čoskoro sa dostali k východu, ktorý bol na konci chodby Luciusovej komnaty. Prikázala vlkolakom nech ostanú v labyrinte, aby ich náhodou nezacítili upíri a vyšla len ona. Na chodbe nebol nikto, len z dola sa ozývala hudba a rozruch.
Opatrne podišla k zábradliu, schovajúc sa za stĺp aby si ju nevšimli a pozrela sa dole. V jednej časti miestnosti boli hudobníci - ľudia - boli úplne vystresovaný a hrali, až im z prstov tiekla krv. Upíri sa pri tom dobre zabávali.
Na jednom zo stolov ležala ľudská žena a upíri si napĺňali poháre krvou, čo jej tiekla z prerezaného hrdla. Pach krvi zaplňovala miestnosť, ale napriek hrôzam, ktoré sa diali v sále, Angele nesedelo niečo iné... V tom si na stenách, kde boli držiaky na sviečky, všimla kusy dievčenských tiel a to znamenalo len jedno, obeta démonom už prebehla.
Angela sa na to rýchlo otočila a vrátila sa do labyrintu.
"Možno už ideme neskoro," odvetila Darrellovi a ihneď skupinku viedla smerom k aréne.

Dostali sa na jednu chodbu, čo viedla priamo na hladisko arény. Nestrácali čas a akonáhle uvideli, čo je dole v strede arény, jeden po druhom pozoskakovali.
Pred nimi bola fakľami vymedzená časť bojiska, v ktorej strede bol na zemi nakreslený symbol diabla. Sonya stála v strede symbolu v dlhých čiernych priehľadných šatách a pri nohách bola jej znivočená obeť. Bol celý dorezaný, doudieraný a mal polámané rebrové kosti - pri nádychu bolo počuť ako mu z hrude vychádza chrčiaci hlas.
"Alec," šepla zdesene Angela, keď sa pozrela na jeho dobitú tvár.
"Čo to? Porzime sa, prišiel si sa ponúknuť Darrell namiesto tohoto tu? Ó aký krásny svadobný dar by to bol," odvetila s úsmevom na tvári Sonya a na to k nej pristúpil Lucius, ktorý sa na vlkolakov zamračil.
"Pusť ho ty mrcha, lebo ťa zabijem!" Angela sa neovládla a chcela na ňu zaútočiť, ale ako sa k nim rozbehla narazila na prekážku, ktorú vytvoril symbol na zemi - bolo to akoby narazila do neviditeľnej steny.
Sonya sa na to s chuťou rozosmiala a pokrútila hlavou. "Kde týchto ľudí berieš Darrell? Máš na to čuch však? Najprv Alec, ktorý sa bezhlavo ženie za svojou pochabou sväticou... a teraz toto dievčatko... Kde sa v tebe berie toľká hlúposť maličká, že veríš, že by si proti mne mala šancu?"

Darrell medzitým Angele pomohol vstať a jeho vlkolaci sa rozostúpili okolo neviditeľného pola, ktoré vytváral symbol.
"Poviem ti to posledný krát, pusť ho," zdôraznila Angela napäto ale Sonya sa na ňu len uškrnula. Schmatla Aleca za vlasy a prerezala mu hrdlo ako obyčajnému zvierati... Aby to bolo dramatickejšie, zlomila mu chrbtovú kosť a hlavu odtrhla hodiac na zem.
"Už sa ho ani nedotknem," ušknula sa na ňu Sonya, no jej úsmev vydržal len do chvíle, kým plamene na fakľách, ktoré vymedzovali priestor pôsobenia symbolu, nevzbĺkli obrovskými plameňmi. "Čo to?" obzrela sa nechápajúc Sonya a Angela si sňala kapucňu z hlavy.
"Za toto budeš trpieť, o to sa postarám..." precedeila skrz zuby Angela a Sonya v tom prvýkrát v živote skamenela desom.

Najprv jej nedošlo koho to pred sebou vidí, ale potom sa spoznala. Pri Angeliných nohách sa v tom zapápila zem a tieto plamene postúpili ďalej obklopiac neviditeľnú ochrannú stenu, za ktorou boli Lucius so Sonyou - z ich ochrany sa stala pasca. Plamene začali intenzívnejšie horieť, akoby chceli zničiť neviditeľnú stenu a Angela začala mrmlať jazykom podsvetia.
Ale Sonya to nenechala len tak a privolala z podsvetia tiene, ktoré ihneď zaútočili na vlkolakov, ktorých útok nemilo prekvapil. Jednému vlkolakovi tieň vstúpil do tela a keď zozadu zase vyšiel, schamtol jeho tieň, ktorý vrhal na zem. Vlakolak v tom padol na kolená a život z neho naraz vyprchal - telo zostarlo a zmenilo sa v prach.

Ostatní sa tak ľahko nedali ale Angela na tiene najprv nereagovala, až keď Amag zastavil pred ňou. On ju totiž poznal a nechcel na ňu zaútočiť. No Angela mu venovala ohnivý pohľad a tieň pred ňou vzbĺkol. Arénou sa ozval strašlivý piskot a Amag vletel do zeme, aby sa uhasil ale nepomohlo mu to. Keby sa v tej chvíli neobjavila veštica a svojou silou Angelu neodsotila, bolo by po ňom.
Angela stratila koncentráciu, ale plamene zmizli len z Amaga, nie okolo kráľa a kráľovnej. Veštica sa postavila proti Angele a chela ju zničiť, ale tá predvídala jej kúzlo a použila ho tiež - ich sily sa teda navzájom anulovali.
Zrazu sa priehladná stena, ktorú vytváral symbol, narušila a vlkolaci zaútočili na kráľa s kráľovnou. Traja sa pustili do Luciusa, šlo im to celkom dobre, len si pritom museli dávať pozor aj na tiene. No a Darrell sa ocitol v boji proti Sonye.

Angela rýchlo pozrela na statočných vlkolakov, ktorý sa postavili proti kráľovi upírov a začala hovoriť jazykom podsvetia. Keď si veštica uvedomila, o čo sa snaží, rýchlo ju chcela predbehnúť rušiacim kúzlom, ale Angie bola rýchlejšia. Podarilo sa jej poslať na tiene miatúce kúzlo, a tak všetky tiene zaútočili na vešticu. Žena sa im bránila, ale jej dušu začali ťahať do podsvetia. Keď veštica začala v bolestiach vrieskať, Sonya na moment pozrela jej smerom.
Sonya dlho neotálala a prerušila kúzlo s tieňmi, ktoré ihneď zmizli. Veštica padla nevládne na kolená a Angela sa vybrala na pomoc vlkolakom. Tým sa podarilo Luciusa už niekoľkokrát poraniť, ale predsa to bol kráľ, čiže bol omnoho silnejší a rýchlejší než obyčajný upír. Angela naňho zaútočila okamžite ohňom, pričom na ostatných vlkolakov nebrala ohľad. Zaslebila ju bolesť, ktorá presítila jej srdce, keď Sonya zabila Aleca. A jej jedinou túžbou bolo, aby Sonye spôsobila rovnakú bolesť.

Boj medzi Luciusom a Angelou bol na vyšej úrovni. Ona mala silu, ktorá prevyšovala i kráľovu. Jeho jediným šťastím bolo, že ju Angela nedokázala plne ovládať, a preto bol ich boj vyrovnaný.
No pri každom novom útoku Angelina sila rástla... až sa jej podarilo oklamať Luciusa. Musel sa vyhýbať jej ohnivým útokom a v jednej sekunde sa jej podarilo oslepiť ho. Vtedy sa dostala za jeho chrbát, omotala sa okolo jeho tela nohami aj rukami a už nebolo úniku.
"Uvažoval si nad tým, prečo ťa nikdy neuhryzla? Videl si na jej tvári, ako po tvojej krvi túži, ale nikdy ťa neuhryzla, kým bola v tomto tele... prečo asi?" šepla Luciusovi do uší a toho ten hlas úplne omámil. Uvolnil sa pod ňou, akoby pre neho nemohla znamenať hrozbu.
"Cítiš ku mne to, čo ona cítila, neublížiš mi," odvetil pokojne a už sa nesnažil vyslobodiť z jej zovretia.

Sonya v tej chvíli prirazila Darrella na zem a chystala sa mu prehryznúť krk, keď začula ich rozhovor.
"...spomínaš si na tie dotyky a vieš sama, že by som ti neublížil. Jej spomienky sú teraz tvoje."
"To ale neznamená, že som ona. Zabúdaš, že ja som mala vlastný život a nevzala mi len to, ale i osobu, ktorú som milovala. Teraz ale pocíti rovnakú bolesť, akú mi spôsobila!" a v tom ho uhryzla do krku.
"Nie!" skrýkla Sonya a Darrell, využijúc jej nesústredenosť, ju schmatol za krk a začal škrtiť. Dostal ju pod seba, keď ho v tom čosi odhodilo dozadu - bola to veštica, ktorá zozbierala časť svojej sily.
V tej chvíli do arény pribehli akýsi upíri a Angela pustila ich kráľa, ktorý padol na jedno koleno. Čupla si k nemu a v jej očiach sa nezračil žiadny cit, ani štipka ľútosti.
"Preto ťa nikdy neuhryzla, lebo keď absorbovala silu svôjho brata, ten jed jej nešiel do krvi, ale stal sa jej súčasťou. Jednou z jej zbraní... A ty teraz pomaly umrieš pred jej očami, presne ako jej brat."

Keď upíri uvideli, čo sa deje v aréne, chceli pomôcť svojim vladárom, ale Angela švihla rukou a obrovské plamene, ktoré vznikli pri vchode im to znemožnili.
"Poďme, musíme vypadnúť... toto ich dlho nezadrží!" skrýkla po vlkolakoch, keď pribehla na pomoc Darrellovi. Rýchlo sa zozbierali a povyskakovali na hladisko. Upíri sa za nimi ihneď vybrali, takže sa museli ponáhlať.
No akonáhle sa dostali do labyrintu, Angela ho uzavrela kliadbou a upír, ktorý vstúpil po nich, zhorel v plameňoch jej ohňa. Ostatní ich teda nevedeli nasledovať.

Z mesta sa im podarilo odísť bez väčších problémov a zastavili až v lese. Jeden z Darrelových vlkolakov bol ťažko ranený, takže ho dvaja podopierali celú cestu. Darrell mal tiež niečo s rukou, ale neriešil to. Hneď, keď si sadol na jeden veľký balvan, pozrel na Angelu.
"Mohla si zaútočiť na Sonynu, bola oslabená a veštica už tiež nemala silu, prečo si s ňou neskoncovala?" opýtal sa vyčerpane.
Angela mu venovala chladný pohľad, bez náznaku akéhokoľvek citu.
"Ja som s ňou predsa skoncovala, to že ešte dýcha nič neznamená... Bez Luciusa a svojej moci je nikto. Kráľovské rodiny upírov s ňou osobne skoncujú," hlavne po tom, čo spravila pred vyše päťdesiatimi rokmi v posledný deň ich osláv...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gunslinger Gunslinger | E-mail | Web | 14. července 2013 v 18:10 | Reagovat

Hmmm kedy som to prestal čítať ? 2010 alebo 2011 ? no bolo to už dávno a keby som nedostal mail tak by som sa sem určite nedostal.

Mne sa zdá akoby autorka čítala veľa rozprávok. Nerobím si srandu v texte sú používané frázy a prirovnania s ktorými som sa ako čitateľ stretol iba v rozprávkach. Týmto neznehodnocujem prácu ani nekritizujem. Toto je subžáner Sword and sorcery a takto napísaný Sword and sorcery sa mi číta ťažko keď som zvyknutý na Roberta E. Howarda.

2 rainorchid rainorchid | Web | 14. července 2013 v 21:39 | Reagovat

komentáre ma vždy potešia, dozviem sa toiž veľa nového o svojich dielach, napríklad toto zaradenie Sword and sorcery :D úžasné  

ale áno musím priznať rozprávky a fantasy filmy to je moje :-P

a k tomu mailu, som ho posielala len tým, na koho som našla kontakt :( ma dosť mrzí, že som toto dielo nevedela skôr dopísať, ale sama som nevedela ako to skončí... no to, ako sa mi obrátil život, to ma inšpirovalo k tomuto záveru

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.