(4.časť) Temný TIEŇ

27. listopadu 2011 v 0:58 | rainorchid |  7 cursed souls
Dni pomaly ubiehali a Liana okrem fotky čo potiahla z archívumu a bláznivých rečí tety Agáty nemala v rukách podstate nič. Jej pocit, že nie je blázon nestačil. Chcela si veci ujasniť a tak sa rozhodla, že sa vkradne k tete Agáte a porozpáva sa s ňou.

Problém bol v tom, že príložitosť neprichádzala. Mala pocit akoby sa proti nej všetko spiklo. Teta Klára, či jej manžel boli vždy v dome, akoby tušili čo kuje...
No v posledný deň čo u nich bola, keď pre ňu večer mali prísť rodičia, teta Klára musela skočiť do obchodu pre olej, na ktorý zabudla. Jej manžel ešte nebol doma, cestou sa totiž dnes mal zastaviť pre Natašu on, takže mala chvíľku. Lenže netušila, že bude až taká krátka a privedie si na hlavu niečo strašné...

Hneď, keď videla ako Klára odchádzala s autom rýchlo vybehla hore. Už mala ruku na kľučke Agátinich dverí, keď zahezitovala, nevedela či koná správne, ale nič iné jej už nezostalo a tak odomkla. Pomaly otvorila dvere a do tmavej izby vniklo svetlo. Hneď oproti dverám bolo kreslo, v ktorom sedela sklesnutá postava, nevyzerala, že by ju vôbec vnímala.
"Teta Agáta?" spýtala sa pokúsiac sa do toho dať trochu úsmevu, ale postava k nej len nezaujato zdvihla hlavu.
"To som ja Liana, pamätáš si na mňa?"
"Ó ano, a koľko som sa načakal..." povedala postava s úsmevom a zrazu sa čudne vydvihla z kresla. Liana netušila čo robí, ale v tom, vo svetle na podlahe uvidela ako preletel tieň. Najprv na moment odskočila, a potom sa pozrela na svoju tetu, ktorá celá vyčerpaná z ťažka dýchala.
"Nemala si sem chodiť," šepla a na to Liana z dola začula hrkot kľúčov a dvere rýchlo zamkla.


°*°


Po tom ako priam zutekala spred dverí tety Agáty mala pocit, že ju niekto sleduje... V ten večer, keď pre ňu prišli rodičia doma ani nezaspala. Cítila niečoho prítomnosť vo svojej blízkosti a očami vždy hladala ten tieň čo zazrela, ale nikde nič.

Nejako okolo druhej v noci ju únava už úplne skolila, ale keď si zatvorila oči v sne videla chaos a oheň. Cítila strach a bolesť, a v tom sa pred jej očami zjavila žena, ktorej telo porývali plamene a v bolesti kričala.
Ten obraz Lianu prebudil, ale ešte stále bola noc...



Ráno okolo siedmej do jej izby opatrne vošla mama, ktorú prekvapila prázna postel a tak vošla. Liana sedela pri okne na stoličke a hľadela von.
"Zlato? Si v poriadku?" podišla k nej a čupla si pohladiac ju po líci. Liana sa na ňu až vtedy pozrela úplne vyčerpaná s kuhmi pod očami. Chcela svojej matke odpovedať, ale zrazu videla pred sebou nejakú zmutovanú beštiu a Liana od nej trochu odskočila. Mama sa od nej pre istotu odtiahla, lebo netušila, že jej dcéra halucinuje.
"Lia?"
"Ssom v pohode, umm len som nespala dobre... Môžeš odísť, hneď sa pripravím do školy," a usmiala sa, aby si o ňu nerobila starosti.



V škole to ale nešlo o veľa lepšie, často sa stalo, že jej pred oči naskočili strašidelné obrazy, čo neboli reálne...
Stačilo, keď prechádzala chodbou na ďalšiu hodinu, zrazu ju videla vzplanúť, pričom podlahu pokrývala krv a študenti strachom utekali... pričom to prebehli vedľa nej len dvaja chalani, kotrý meškali na telesnú...

Alebo keď šla na dievčenské záchody a v zrkadle uvidela vyprahlú pustatinu, ktorá bola ako bojové pole, kde na zemi ležali samé mŕtvoli prepichnuté lukmi a mečami... Ale obraz sa zrazu rozplynul, keď baba vedľa nej pustila kohútik aby si umyla ruky...


°*°


V ten deň, keď došla zo školy domov sa bála toho čo ešte môže vidieť. Preto rodičom povedala, že pôjde večer von v Wanesou, ale namiesto toho šla do mesta na prechádzku, to ju vždy upokojilo. A hlavne teraz, keď už pomaly prichádzali vianoce a kde tu boli prekrásne vysvietené obchody.

Možno to bol risk vyliezť z izby a asi viac vecí mohla vidieť takto, ale vedela, že by sa zbláznila, kebyže zostane zatvorená. A najprekvapivejšie bolo, že takto sa vedela upokojiť, raz za čas zazrela čosi čudné, ale akoby tu na námestí mala možnosť pozrieť sa inam aby zabudla... ako napríklad na muža, ktorý mal v odraze výkladu obludnú tvár.
Či na strašidelnú sochu postavenú na pamiatku nejakého mnícha, ktorá začala z ťažka dýchať a šepkať - neujdeš mi, neujdeš mi.


Ako šla ďalej, o ulicu nižšie pred jednou reštauráciou sa niečo dialo. Ľudia sa tam začali hrnúť, a tak sa tam šla pozrieť aj Liana. Videla tam jedného vychudnutého chalana oblečeného ako dvorného klauna z dávnych dôb a hovoril o neuveriteľnej šou, ktorú nám predvedú...
A vtedy vystúpil z dverí reštaurácie vysoký chalan s príslušnými nástrojmi na ohňovú šou. Mal na sebe čierne kožené nohavice a už len rozopnutú vestu. Baby naokolo sa rozplývali nad jeho pevne stavanými svalmi, hlavne na rukách a k tomu, keď sa pridala jeho sexy tvár... nezostalo to bez vzrušených výdychov.

Liana sa tiež usmiala, keď uvidela ako si ho baby obzerali. Keď ho jeho dvorný klaun uviedol, pustili mu k tomu hudbu - Requiem for a Dream. Ako sa tam postavil, hneď začal tým, že bez toho aby si odpil z nejakého alkoholu, fúkol na koniec palice, čo mal v ruke, potom na druhý, a obe sa ihneď zapálili.
Každý len s údivom pozeral, že aký v tom bol trik, ale to bolo proste bezchybné. Hneď prešiel na točenie palice, vyhadzoval ju do vzduchu, robil pri tom saltá a skoro nikto pri jeho predstavení nedýchal.
V polovici pesničky prestal a klaun mu priniesol štyri meče, hneď ako mu ich dal do ruky, vzbĺkly. Bolo to neuveriteľné, a keď s nimi začal žonglovať, pričom raz za čas hodil meč hore spoza chrbta... proste úžasné.

Ako sa pritom naňho Liana pozerala cítila pokoj, hľadela mu na tvár a sledovala každý jeho malý náznak radosti. Videla ako sa každým svalom snažil sústrediť a neskaziť to, ale raz za čas sa mu pery predsalen vykyvili v úsmev.
No v tom Liana pocítila vo svojej blízkosti niečo a zmetene sa pozrela na zem, kde uvidela TEN tieň. Zmocnil sa jej des ako naň hľadela, ale nikto si ho nevšimol kvôli predstaveniu.

Srdce sa jej divoko rozbúšilo, lebo toto nebolo ako jedno z tých vidín, TOTO tam naozaj bolo. Celá preľaknutá sa na to pozrela na toho chalana a on na ňu hľadel. Liana vystrúhala na tvári prekvapený výraz, pretože by bola prisahala, že si očami rýchlo premeral zem, a potom ju.
Nemohla tam zostať a rýchlo sa pretisla cez dav. Priam zutekala z námestia na pokojnejšiu uličku a chcela sa čo najrýchlejšie dostať domov. Ale zrazu sa jej cesty pred očami začali zlievať do seba, akoby ju nechceli pustiť preč. Utekala kade mohla, ale nemala veľa možností... a cesty ju aj tak dostali do pasce. Ocitla sa totiž medzi štyrmi stenami, v jej predstavách sa totiž slepá ulička uzavrela.

Premkla ňou beznádej, keď v tom pocítila na krku tlak a niekto ju prirazil k stene škrtiac. No tú postavu nevidela, len jej tieň...
"13 rokov som na toto čakal, keby niet tej mnížky... UŽ VÁS VŠETKÝCH MÁM! A jej neter je skvelý začiatok!" a stisk na Lianinom krku bol čoraz pevnejší, až skoro stratila vedomie.
Z ničoho nič sa tam náhle zjavil ten chalan, čo robil tú ohnivú šou a rukou rýchlo nachmatal neviditeľného muža. Jeho ruka mu dopadla na pleci a stisol mu ho, pričom mu z ruky vyšiel spaľujúci oheň. V tej chvlí uvidela Liana na niekoľko sekúnd obrysy neviditeľného muža, ktorý ju medzitým pustil.

Mužove telo priam explodovalo pred jej očami a ona potom pala na koleno, lapajúc po dychu. No ten chalan, ktorý jej pomohol sa na ňu len z vrchu pozrel a odkráčal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.