(1.časť) Zvláštny pocit

20. října 2011 v 0:28 | rainorchid |  7 cursed souls
Výstrel a dokonalá šípka do vody, sprevádzaná bezchybnou technikou. Lia plávala kraula a pár metrov po druhej otočke na konci bazéna zacítila na hrudi tlak a pozrela smerom k študentom, čo sedeli na lavičke čakajúc na ďalšiu hodinu. Mala zvláštny pocit, ale plávala ďalej dobehnúc ostatné plavkyne a skončila ako druhá na 300 metrov.

Keď vyliezla podišla k lavičke, kde mala veci a zabalila sa do uteráku. Ten divný pocit ju neopúšťal a ako chcela prekĺznuť do šatní, náhodu narazila do jednej baby, ktorá sa náhle postavila. Hneď sa jej začala ospravedňovať ale Lia nepovedala nič, zacítila strašnú bolesť, ktorá jej prebleska telom v momente keď narazili a snažila sa pri tom ostať na nohách. Tej babe len prikývla a rýchlo odišla.

Ihneď vbehla do kabínky na dievčenských toaletách a kľakla si k záchodu začnúc vykašliavať krv. Cítila akoby mala niekoľkými rebrami prepichnuté pľúca a zrazu stratila cit v nohách. Najprv ju premáhala strašná fyzická bolesť a potom sa pridali výčitky, pocit zlomeného srdca a túžba po pomste... a v tom všetká bolesť zmizla.

Liane odľahlo ale ešte chvíľu tam sedela, počkala kým jej spolužiačky odídu. Za tým jej ešte ostal nejaký čas, kým sa do spŕch nahrula druhá skupina, čo jej stačilo, aby si vymyla krv z vlasov...


°*°


Po plávaní sa Liana vrátila do školy na zvyšok vyučovania, ale najprv šla na obed. Mali skvelé rezne so zemiakovou kašou, ale v ústach ešte stále cítila krv.
"Ahoj, čo plávanie?" prisadla si k nej Wanesa a ihneď sa pustila do jedla.
"V pohode," pokúsila sa Lia o úsmev, ale nebol presvedčivý.
"Fakt? Nevyzeráš na to... čo sa stalo?" Lia naozaj vyzerala dosť strašne, no nestranný pozorovateľ by skôr povedal, že nespala niekoľko dní.
"Nič, naozaj, len nie som hladná..." odvetila nakoniec, i keď najprv cítila, že Wanese by niečo mohla naznačiť, ale radšej mlčala. "A čo Daniel? Oplatilo sa ti neprísť na telesnú?"
"Ale, veď ma poznáš..." pohodila rukou a Lianin stav brala už za normálny. "...ja sa nerada namáham, aj keď ti poviem, že sme sa od seba v parku ani neodtrhli... bolia ma ústa."
"To ste sa 45 minút v kuse bozkávali?"
"Odlepili sme sa od seba len, keď sme sa museli nadýchnuť," a usmiala sa pri tom pomyslení.

V tom Liana pocítila na hrudi znovu ten tlak a donútilo ju to obzrieť sa. A naozaj sa nemýlila, o pár stolov ďalej si sadla tá baba, čo do nej vrazila pri bazéne. No najviac ju prekvapilo, že mala na sebe čierne šaty... ako pri smútku.
"Hej, um..." otočila sa na Wanesu, "...poznáš to dievča v čiernom?"
"Jasne, po tom, čo sa stalo ju každý pozná," povedala posmešne.
"Ako to myslíš?" nechápala Lia a pokrútila hlavou, akoby takto chcela odstrániť ten tlak z hrude.
"Ty si sa predsa ťahala s Erikom, nie?"
"Ťahala? Boli sme niekoľkokrát vonu ak myslíš na to, ale len ako priateľia. Zvykla som sa s ním rozprávať, je naozaj zábavný... väčšinou hovoril o svojej genialite..." a usmiala sa, keď si spomenula na spoločne strávený čas.

Pamätala sa na rozhovory o tom ako prej presvedčil svojho starého otca s dvoma vysokoškolskými titulmi o nejakej totálnej banálnosti.
Alebo ako boli na jarmoku a v tej najväčšej výške v lodi Snata Maria začal kecať kraviny. Pričom tam nezvyknú byť bezpečnostné pási a teda ako sa rehotali, cítili ako sa zdvýhajú z miest, lebo sa nevládali ani držať - proste adrenalín.
Či ako ju raz odprevádzal domov v noci na maminom ženskom bicykli, na ktorý si namiesto svetla namontoval lampáš...

"A ty si o tom nepočula, že umrel?" Liana na ňu v tom vyvalila oči s pohľadom, či teraz akože žartuje... Ale Wanesa pokračovala ako najäčia klebetnica školy. "Chcel spáchať samovraždu a nakoniec sa mu to aj podarilo.
V ten deň, keď sa to stalo ho nechala frajerka a kruto sa pohádal s rodičmi, naštval sa a vzal otcovo auto. Nabral strašnú rýchlosť a vletel do steny jedného baráku. Keď došla sanitka želal si smrť... nakedy ho doviezli do nemocnice našťastie umrel...
Vieš, keby totiž zostal nažive, len by zbytočne trpel. Mal prepichnuté pľúca niekoľkými rebrami, strašné vnútorné zranenia a prej keď ho vyšetrovali, nohy mal ochrnuté."
Liana bola v šoku, ešte stále dúfala v to, že jej Wanesa povie, že to bol len naozaj zlý vtip, ale nestalo sa tak.
"A to dievča tam, to bola jeho frajerka," dokončila a vložila si do úst ďalšie sústo.

Lia sa oprela o stoličku a len nemo sedela. Po tvári sa jej začali kotúlať slzy, a preto sa snažila rýchlo upokojiť.
"Si v pohode?" pohladila ju po ramene kamarátka a ona len prikývla. Bola červená v tvári, ale zadržala slzy. Vedela, že Erika tak dobre nepoznala, ale predsa ho považovala za skvelého človeka a nevedela pochopiť, prečo musel problémy riešiť práve takto. Ona ho predsa poznala ako vždy veselého chalana, s ktorým bola sranda. Nejak posledné tri roky ho nevídala, ona odišla na gympeľ a k tomu on bol ešte i o rok mladší, takže ani nevedela veľmi kam šiel na školu... ale predsa.

Na hrudi ešte stále cítila ten tlak a vtedy si spojila udalosti z telesnej, s tým čo jej práve povedala Wanesa. Jej smútok sa prevrátil na beznádej a ten pocit jej bol... známy? Cítila akoby v sebe potlačila nejakú dôležitú spomienku, ale nevedela prísť na to akú. Ale jedno vedla naisto, nemyslela si, že je blázon a to bolo ešte čudnejšie...


°*°


V ten deň, keď sa Liana dostala domov nevedela sa sústrediť na učenie. Sedela pri písacom stole ale mysľou bola pri dnešných udalostiach. Potom sa jej znovu zmocnil žial pri pomyslení na Erikovu smrť. Nakoniec teda nechala veci vecami a zapla si laptop. V dokumentoch si vyhľadala priečinok s fotkami s názvom - Jarmok 2008.
Klikla na prvý obrázok a vrátili sa jej všetky spomienky na ten deň, naozaj si to užívali... Zastala pri fotke, kde boli na fotke traja - ona, Erik a jedna z jej spolužiačok zo základky - všetci sa usmievali, aj keď ich Erik trochu priškrtil u krku.

Pozerala sa na fotku promerne dlho, keď si po chvíli všimla na Erikovej ruke prsteň. Spomínal, že mu ho kúpila babka na jednom výpredaji ešte keď bol malý... strašne sa prsteňa dožadoval, aj keď mu bol vtedy ešte veľký... ale nakoniec mu ho s láskou kúpila. Vždy ho nosil, hlavne po tom ako mu baka umrela na rakovinu o niekoľko rokov neskôr.

Po fotkách začala surfovať na nete a nejak si na Facebooku začala písať so starými sploužiakmi, hlavne s tými, ktorý poznali Erika. Vytvorili mu tam i stránku, kde mu písali želania... nech sa tam kde teraz je má dobre a tak...


°*°


O týždeň neskôr bola znovu hodina plávania. Liana už pomaly pozabúdala na udalosti z minulého týždňa, do chvíle kým neuvidela znovu Erikovu bývalú. Zvlášne ale bolo, že teraz necítila žiadny tlak, ani napätie, keď prešla tesne vedľa nej.

Lianu to zarazilo, začala si veci z minula vysvetlovať ako halucinácie, kým zrazu nezačula od bazéna výkrik učiteľky.
"Pomoc! Rýchlo! Pomôžte mi!" Liana len na sekundu zaregistrovala ako učiteľka v šatách skočila do vody k niekomu, kto sa ani len nehýbal, len sa tvárou dole vznášal na vode.
Liana okamžite skočila do bazéna pomôcť a nebola sama, ešte jedna baba sa k nej pridala a ďalší dvaja boli na brehu. Baby sa vo vode neuveriteľne rýchlo dostali k dievčine a okamžite ju vytiahli na breh, bola to Erikova bývalá.

Učiteľka sa ju snažila prebrať, ale nereagovala... vydávala chrčiaci zvuk - mala vodu v pľúcach. Jeden z chalanov sa chytil a začal jej robiť masáž srdca. Každý naokolo, kto bol vtedy pri bazéne, bol zhrození. Učiteľka sa snažila zohnať telefón a Liana zdesene hľadela na dievča, ktorej sa prevracali oči a v ústach mala krv... bol to strašný pohľad.
Po minute masáží sa striedali, prišla na rad Liana... ale nezdalo sa, že by to pomáhalo. Keď ju vystiedal druhý, bola celá vyčerpaná... a znovu prešla pohľadom po dievčati, keď jej na palci uvidela Erikov prsteň.

Popadol ju zvláštny pocit a mienila ho poslúchnuť, nenápadne chytila dievčine ruku a stiahla jej prsteň. V tom momente sa prevalila na bok a začala vykašliavať vodu, ale na opačnej strane Liana pocítila znovu tú prekliatu bolesť.
Rýchlo sa pobrala preč, nepútala pozornosť, každému zrazu odľahlo a bežali k Erikovej bývalej. Akonáhle vbehla do kabínky na dievčenských toaletách padla na kolená, ale skôr akoby podľahla bolesti hodila prsteň do záchoda a spláchla. Odľahlo jej a ťažko dýchajúc sa snažila stráviť čo sa stalo...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.