Tá istá situácia ale iné rozhodnutie, všetci by po tom túžili, ale to prvé rozhodnutie malo svoj zmysel

9. září 2011 v 23:13 | rainorchid |  JEDNORÁZOVKY
Mali ste už možnosť, prejsť si nejakou situáciou dvakrát? Možnosť rozhodnúť sa inak? Poviem vám, ja ano...

Nástup na vyskoú školu,... ako každý túži po tom aby nič nezvoral... aby všetko perfektne vyšlo. Minulý rok, keď som nastupovala na školu, tak to bolo fajn. Úprimne, ale nič fenomenálneho... Veľa veciam som na úvodnom sústredený nerozumela, bola som napätá a určite nie "in".

Bola som len obyčajná baba, ktorá sa zoznámila s jedným jediný človekom. Skvelým človekom, na to si nesťažujem... ale odstupom času, keď mi zrazu škola nešla, tak som uvažovala... Začať odznova, aká to krása! Už viem čo ma asi čaká a nebudem mať ilúzie o kráse tohoto celého hunbugu...

A viete čo? Osud dal, veci mi nevyšli podľa plánu a zrazu som sa pre istotu musela zapísať na druhú školu. A trpela som... úvodné sústredenie a mladší ľudia ma proste týrali... proste nuda!
Vyšla som zo školy a zrazu som si odchytila nejakých chalanov... boli fajn. Sen sa mi slpnil... Ten deň som šla na zápis o 13:00 a na kolej som sa vrátila v noci okolo jednej. Proste som bola u nich na koleji a bavili sme sa, tancovali, chľast... a nič za čo by som sa mala hanbiť som nesparvila.

Cítila som blízkosť, ktorú som nikdy necítila. Bolo to úžastné... na ďalší deň som od nového kamoša mala 10 neprijatých hovorov, čo mi volal počas noci, že sa pobili v bare,... atď. Zdalo sa mi to srandovné a tak, ale zrazu mi volal, aj ďalšiu noc... nemala som zapnutý zvuk na telefóne, takže mi to nevadilo... ešte ani ráno...

Ale keď som sa deň na to mala rozhodnúť, či ísť s nimi na koncert, zrazu som sa rozhodla využiť znamenie, čo mi prišlo. Ráno mi učiteľ vypísal nejakú skúšku, čo sa mi krila s tromi ďalšími a ja som si povedala, že tak sa teda pustím do učenia.

Som si celý deň hovorila, že sa mám učiť a preto som nešla na ten koncert... čo z časti bola pravda. Ale z časti som si zrazu uvedomila, ako dobre mi je na tej druhej škole... Keď sa človek vyberie na výšku tak chce študovať a niečo zo svojím životom urobiť, no nie?! A teraz si predstavte, že žúrujete každú noc a prestáva vám to byť príjemné!

Po čase, pri vymletom mozgu by som si uvedomila, že som stratila niečo naozaj cenné a to by mi ublížilo omnoho viac, ako som si myslela. Som bola v tom, že učenie je otrava... ale zrazu, sa mi zdá byť otravné chodiť furt von a tak. Jasne raz za čas... ale nie vždy.

Toto zistenie ma ubíja z istého hľadiska, ale mala som možnosť, prežiť niečo z oboch stán a teraz už viem, že som sa rozhodla správne. Neľutujem veci... a to je to hľavné... Už viem kto som a musím sa s tým vyrovnať i ja sama, ale chcem si byť verná a tak sa nemám nechať nahovoriť na to čo si len ostatní myslia, že je správne.

Túto situáciu som naozaj ochutnala z oboch strán a viem o čom hovorím. Život poskytne situáciu, my ju prežijeme a uvažujeme, či to bolo správne... myslím, že všetko má svoj zmysel a odstupom času sa o tom prečo sa veci stali tak ako sa stali dozvieme. Buď tak či onak...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gunslinger Gunslinger | E-mail | Web | 10. září 2011 v 9:38 | Reagovat

samozrejme som mal takú možnosť asi tak pred rokom  náhodou tiež v škole. medzi ľuďmi ktorých som v živote nevidel som mohol byť úplne nový človek. tak som sa rozhodol že definitívne zmením postoj k sebe a ostatným.

tomuto pocitu sa hovorí "Déjà vu" a nemám ho rád

2 rainorchid rainorchid | E-mail | Web | 10. září 2011 v 18:08 | Reagovat

Gunslinger:"Déjá vu" je pocit, že už si už danú situáciu raz prežil...

keď ale prežiješ skoro to isté a rozhodneš sa ináč... to to nie je 8-)

3 Gunslinger Gunslinger | E-mail | Web | 10. září 2011 v 19:57 | Reagovat

Rainorchid nebudem odporovať iba upresním.. to Déjá vu je pocit keď človek cíti pri istej situácií že ju už raz prežil , ale nevie alebo málokedy si spomenie kedy tú konkrétnu situáciu prežil (zvyknem ju mať tak raz za týžden takže náhodou viem o čo ide). je to zahalené rúškom tajomstva. zlomový bod nastáva vtedy keď si človek spomenie (konkrétne u mňa sa ten tupý pocit nevedomia vytratí teda to Déjá vu)
to už potom Déjá vu nie je.. takže koment number 2 je pravdivý :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.