(4.časť) Prečo ON?!

3. září 2011 v 21:11 | rainorchid |  STRINGS
Som bola úplne mimo, ani som si nevšimla, že som kráčala celú noc... Až keď ma lúče slnka pri púšťnatej oblasti oslepovali, som sa nejak vzamätala. Vtedy som neďaleko zazrela motel. Stál v strede ničoho a myslala som si, že je to fatamorgána, no to ma nezaujímalo a vybrala som sa tam.

Bola som úplne vyčerpaná, dehydratovaná, ledva som stála na nohách a zistila som, že mám celú ruku doráňanú... Snažila som sa rozpamätať na to, ako som si to spravila a došlo mi, že som sa snažila preliezť ten plot, ale keď som prišla na vrch, mierne ostne sa zmenili na smrteľne ostré obrovké - skoro nože! Som sa hore nejako zasekla a ruku som mala celú od krvi.

Točila sa mi hlava a cítila som sa na zvracanie, a nevedela som, či toto prestane... Keď som prišla k motelu, zistila som, že to nie je fatamorgána, lenže som nemala ani peniaze... proste nič. Už som pre ľudí nestála ani za pohľad, bez mojej masky... a keďže som ten pocit už znovu pocítiť nechcela, tak som sa rozhodla, že odídem.
"Ale ale, kto si maličká?" keď som sa otočila, videla som pred sebou stáť nejakého chalana - ako z môjho sveta. Proste rifle široké, veľký pulóver a čiapka až po oči. Najzaujímavejšie však bolo, že masku nemal. Videla som mu tvár a myslela som si, že to spôsobuje strata krvi.

Keď pristúpil ku mne bližšie, nejako som si skrila doráňanú ruku. Mala som na sebe veľký pulóver, takže to nebolo až také ťažké.
"Ani nevyzeráš tak zle," usmial sa na mňa a zrazu ma pľasol po zadku.
"Prestaň s tým, lebo ti zlomím nos!" rozčúlil ma a možno by bol aj prestal, keby vtedy z motelu nevyšli jeho kamoši. Videla som len ich obrysy, hlava ma pekelne bolela, ale videla som tam dvoch chalanou a jednu babu.
Chalan pri mne zrazu prešiel pomaly okolo mňa, pričom si ma obzeral skúmavým pohľadom.
"Čo nemám robiť? Toto?" a na to ma znovu pľasol po zadku a ja som mu na to laktom vrazila do brucha. Otočila som sa a ešte somho kopla medzi nohy... proste sa zložil predo mnou na kolená a jeho kamoši sa na ňom začali dobre zabávať.
"Nie to si povedala, že mi zlomíš nos?" ozval sa v bolestiach.
"Prepáč, tak nech ťa nesklamem!" a vrazila som mu do nosa, ale asi to bolelo viac mňa ako jeho, pretože pri tom adrenalíne som prestala cítiť bolesť a udrela som ho doráňanou rukou.

Vyhŕkli mi slzy a už som len videla svet zo zeme... všetko okolo mňa sa krútilo a potom som uvidela nad sebou toho chalana od fontány. On bol jeden z tej partie, čo sa na nás dívali. Videla som, že na mňa niečo hovorí, ale nič som nepočula... potom som už videla len tmu.


°*°


Keď som si otvorila oči, uvidela som, že som v nejakej izbe. Rýchlo som sa posadila, ale zistila som, že to nebol dobrý nápad... hneˇsom padla späť. Ležala som bokom a tak som si položila nohy na zem, pomaly sa posadiac. Obzrela som sa po miestnosti, bola tam len posteľ, na ktorej som sedela, neďaleko malá telka a dve nočné stolíky. Ešte tam boli dvere do kúpeľne, ale nič viac...

Zrazu sa otvorili dvere a stála v nich tá pekná dievčina zo skupinky. Mala krátke čierne vlasy a tenké bledé pery, v ruke držala pohár vody, s ktorým ku mne pristúpila.
"Tu máš, zavolám ti Roba," a s tým hneď aj odišla. Nejako som ani nepochopila čo povedala, ja som sa len napila... to bolo pre mňa to najdôležitejšie.
No po chvíli sa dvere znovu otvorili a dnu vošiel ten chalan od fontány - takže jeho meno bolo Rob. Hneď ako ho priviedla ona odišla.

"Ako sa cítiš?" opýtal sa oprúc o dvere.
"Mala som sa celkom fajn, kým si sa neobjavil na plese..." odvrkla som mu a znovu som si odpila. Keď som dopila, on stál zrazu pri mne a pozeral mi priamo do očí, pričom sa ku mne skláňal. Ja som sa ho tak zľakla, že som uskočila dozadu. Ešte, že som stihla prehltnúť, lebo ty som ho opľula.
"Ty si zdúchla?" spýtal sa v neuverení a ja som sa pozrela bokom. "A tie rany máš od plota, ak sa nemílim..."
"Načo sa pýtaš, ak všetko vieš?!" zrúkla som na neho a zliezla som z postele obídiac ho. Šla som k svojmu pulóvri, čo bol pohodený vedľa televízora. Jeho rukáv bol celý zničený a od krvi, keď som to uvidela smutne som si vdychla, a potom som si len všimla, že mám ošetrnú ruku.

Pozrela som sa na Roba - len tam stál hľadiac na mňa. Dosť ma to znervózňovalo, ale nakoniec som to vyklopila.
"Ďakujem," odvetila som mu a chcela som sa pobrať preč, ale on bol rýchlejšie pri dverách a postavil sa mi do cesty.
"Kam chceš ísť?"
"Prečo sa staráš?" nespýatala som sa to drzo, skôr vyčerpane a nechápavo. Nevedela som prečo jeho zaujímam, prečo mi pomohol, či otvoril oči pri fontáne... prečo ON?! Nikoho iného som nezaujímala - bez masky určite nie a jeho práve naopak... bez nej.
"Vadí ti to?" usmial sa prikloniac viac ku mne s miernym úškrnom a usmiala som sa pozrúc bokom. To mu stačilo, lebo zrazu ma vzal za ruku a viedol ma von.

Mali sme to namierené ku skupinke s dvoma chalanmi a tej dievčine, stáli vonku a fajčili.
"Decká toto je Lea... Lea toto je Klára, Terens a s Morisom si sa už stretla..."
"Teší ma," obzrela som sa po nich a oni sa na mňa usmiali, či prikývli, dokonca i Moris s prelepeným nosom.
"Kde je Ági?" spýtal sa zrazu Rob. "Predchvíľou som ju videl prísť, myslel som si, že sa k vám pripojila..."
"Neviem, vyzerala dosť zničená, možno si šla ľahnúť..."
No na to mi Rob pustil ruku a rozbehol sa k motelu. Neviem prečo ja som šla rýchlo za ním do izby číslo 1215. Našla som ho ako treiska na dvere kúpeľne.

"Ági! Okamžite otvor!"
"Choď so kelu Rob! Mňa to už nebaví! Ja toto už nechcem!" kričala naňho so strachom v hlase, pričom plakala. Rob jej ale trieskal na dvere a snažil sa dostať dnu, no dvere sa otvári von, takže ich nevedel vyraziť. Na to pribehli ostatní a ja som vyšla rýchlo z izby... tušila som, že si to dievča chce ublížiť a nemienila som to len tak nechať. Ihneď som šla na vrátnicu.

"Máte sekeru?!" spýtala som sa vrátneho s jasnou panikou na tvári, a potom som pozrela nad jeho hlavu. Na stene mal sekeru a ihneď mi ju podal. Ponáhľala som sa späť, kde sa chalani snažili vylomiť dvere, ale márne...

"Udri na pánty," podala som Robovi sekeru a on to okamžite vykonal. Dvere priam spadli a oni sa dostali dnu. Zrazu Rob mal na rukách útle tmavovlasé dievča, z ktorej ruky tiekla krv.
"Podajte mi nejaké utierky a handu, nech zastavíme krvácanie..." hovoril rýchlo chalanom, čo stáli pri kúpelni a rýchlo spravili, čo mi povedal.
"Klára, choď zavolať lekára, rýchlo!" ona na to len prikývla a už jej nebolo. Ako sa snažil zachrániť to dievča, Rob pozrel na mňa... Musela som byť bledá ako stena, tak som radšej vyšla von. Nejak som zaregistrovala príchod vychudnutého lekára a počula som nejaké zvuky z vnútra, ale bola som mimo.


Šla som pred motel, k ceste pod pouličnú lampu. Prečo sa chcela zabiť? Čo ju mohlo viesť k takémuto činu? Proste podobné otázky mi vŕtali hlavou...
"Bude v poriadku," ozval sa za mnou hlas a pristúpil ku mne Rob.
"To je dobre," odvetila som mu ešte trochu nesvoja a chcela som mu položiť otázku, že prečo to urobila, ale asi to na mne videl a hneď i odpovedal.
"...nevzal ju do hry. Už dlho po tom túži aby sa stala herečkou ako ty. Si sa stala novou hviezdou pre každého..."
"Ironické, ja odtiaľ utekám a ona tam chce..."
"Som sa jej to snažil vysvetiť, že ten svet, čo pomúka Autor nestojí za slzy. Ale nepočúva ma..." ja som len smutne prikývla a on na to po chcvíli pokračoval. "Vieš, keď som sa dozvedel o tom bále, bol som na teba zvedavý. Nevedel som, čo je na tebe také vínimočné... prečo ťa tak veľmi Autor chce... zdala si sa mi ako všetky ostatné, kým si mi nedala tú facku..."
Ja som sa musela usmiať a on prisúpil ku mne bližšie. Stáli sme tvárou k sebe a on mi hľadel do očí.

"Vtedy som už vedel, že si iná... a ospravedlňujem sa ti," to som nechápala a môj výraz tváre mu položil nemú otázku, prečo? A on mi zase bez toho aby som sa musela ozvať, odpovedal. "Lebo kým si ma nepoznala, si bola v poriadku," a na to vzal moju poranenú ruku do svojej a uprene na ňu začal hľadieť, akoby to bola naozaj jeho vina.
"To nie je tvoja vina, ja som si mala uvedomiť skôr, čo sa deje a nič z tohoto by sa nestalo," vzdychla som si pri pomyslení na ten zlý pocit, čo som mala na začiatku a ja som ten hlások nepočúvala. "Aspoň si mi otvoril oči..." a venovala som mu úsmev, keď sa na mňa pozrel. No zrazu sa otočil a polamly odkráčal.

Tak to som totálne nepochopila a bola som ako obarená horúcou vodou... proste som tam v prekvapení ostala stáť. No zrazu zastavil neďaleko mňa a otočil sa. Bolo to divné a na to sa ku mne prirútil, vrhnúc sa mi na pery. Som sa ani nestihla vzapätať už ma zvieral v náručí a ja som ho opetovne vášnivo bozkávala. Bolo to akoby sme sa jeden druhého nevedeli nabažiť, akoby sme od začiatku čakali na tento NEDOKONALÝ moment, ktorý v sebe mal to čaro...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.